Keďže sa naozaj do takto kontroverzne vnímanej témy pustila ako prvá, bolo ťažké odhadnúť, ako čitatelia zareagujú. Či po knihe vôbec siahnu, či ich neodradí, či ju bude čítať len hŕstka homosexuálov a ostatní ju odmietnu. Alebo sa podarí priblížiť rozmýšľanie a cítenie týchto ľudí tým „normálnym“ a zbúrať predsudky, ktoré ešte často voči ním máme.
Po polroku od vydania knihy sme sa práve o tom s Tamarou rozprávali.
„Keď som sa rozhodovala, o čom bude moja nová kniha, mala som možnosť voliť medzi tromi témami, ktoré som mala rozpracované. Chcela som určite prísť s niečím osobitejším, možno až šokujúcejším, ako boli dovtedy opísané témy,“ vysvetľuje. „Rozhodla som sa práve pre homosexuálnu problematiku. Nie preto, že to budem ja, kto ňou upúta, ale preto, že nastal pre ňu čas.“
Určite aj mnohé spomedzi vás, našich čitateliek, máte kamarátov, známych, či kolegov, ktorí sú homosexuáli. Viac či menej to taja – keď už nie pred priateľmi, tak ešte často hlavne pred rodičmi a príbuznými. Z obáv pred ich reakciou, z obáv z odmietnutia. Niektorých rodina po priznaní sa k tejto „úchylke“ naozaj odmietne a ich osobný život sa zdramatizuje.
„Rozprávala som sa s mnohými homosexuálmi, a pochopila som, že dokážu otvorene o sebe rozprávať, ale nedokážu o tom písať,“ približuje vznik svojej knihy Tamara. „Silnela v nich však túžba, aby niekto iný prerozprával ich príbeh. Aj to bol dôvod, pre ktorý som sa doň pustila.“
Tak, ako je to typické pre všetky Evitovky, aj hrdinovia knihy Je to inak, mami ..., Boris, Sofi, Marko či Leoš, majú svoje existujúce, živé prototypy.
„Stavala som na celkom reálnych príbehoch, ktoré som len dotvorila trochou fikcie. Splnila som tak želanie môjho kamaráta, ktorý mi porozprával svoj príbeh, ale nechcel, aby v ňom bol spoznateľný. Niektoré veci som práve kvôli nemu trochu zmenila.“
Tamara bola po vydaní knihy pripravená na všetko, predovšetkým na reakcie zdesené, znechutené a pobúrené. Po polroku však s radosťou konštatuje, že nič také sa nekonalo.
„Za celý čas, čo dostávam na knižku odozvy, nebola pobúrená ani jedna. Ľudia sú skôr prekvapení, možno zaskočení, no zaskočení vlastnou nevedomosťou o tejto problematike. Myslím, že sa mi podarilo naplniť zámer búrať klišé o homosexuáloch a nevedomosť, ktorá panuje v rodinách homosexuálov. No aj medzi úplne bežnými ľuďmi.“
S Tamarou Tainovou sa po vydaní knihy Je to inak, mami ... spájajú hlavne homosexuáli, no sama je prekvapená, že oslovila aj veľmi veľa obyčajných ľudí. „Mala som pocit, že to bude jedinečný príbeh hlavného hrdinu, chlapca Borisa, no som dojatá, že sa mi podarilo zachytiť také množstvo citov - smútku, radosti, lásky a sklamania, že v každej pasáži sa niekto spoznáva.
Aj pre Evitovku Je to inak, mami .... platí, že sa číta ľahko a rýchlo. Rovnako ako pre všetky Evitovky však aj pre ňu platí, že myšlienky z nej vám v hlave zostávajú ešte dlho.
„Bála som sa reakcií hlavne od heterosexuálov,“ pripúšťa Tamara. „Vsádzala som na to, že ak bude príbeh verný, homosexuáli ho ocenia, no bála som sa, že prídu aj nahnevané reakcie z radov heterosexuálov. Zo všetkého najviac ma asi potešilo, keď mi zavolala priateľka a povedala mi, že ju knižka prinútila rozmýšľať. Považujem to za úžasne cenné. Ak ide zhodou okolností o moju knihu, tak to považujem za vyznamenanie.“
Knižka Je to inak, mami... sa dostala do prvej stovky najobľúbenejších kníh Slovákov ankete Moja naj kniha.